Ľudovít Pavlovič komentuje

Pred dvomi hodinami zverejnila SAV informáciu, že vyšla nová, vraj odborná kniha o panslavizme. Poznáte Švejka a legendárnu scénku, kde predseda baráčníkov sedí za to, že si zaspievali hymnu všeslovanstva HEJ SLOVANE? Podobné chúťky zatvárať alebo rušiť (napr. pri zákaze Hlavných správ), prenasledovať (inkvizičné zoznamy ako konspiratori.sk) či kariérne likvidovať (stopka v médiách, cenzúra, atď.) ľudí s iným názorom, predovšetkým tým všeslovanským resp. presnejšie povedané, vytvárať spoločenskú náladu na ich prenasledovanie, má rádoby-politológ, v skutočnosti politický propagandista“otvorenej spoločnosti“ Juraj Marušiak. Ukážku si možno pozrieť na Google Books.

Za túto nechutnú zlátaninu si pýta 130€! Predpokladám, že to budú ochotní zaplatiť iba tí, ktorých Marušiak cituje, resp. ohovára. Nakoľko práve citácie sú jediné, čo je sprístupnené na stránke, kde sa dá tento paškvil kúpiť.

Kto pozná Marušiakove články, ktoré ma zverejnené na svojich akademických profiloch, nemusí ani nahliadnuť do tejto knihy aby pochopil o čo ide. Veď stačí si pozrieť Marching towards Eurasia. The Kremlin connections of the Slovak far-right. Geniálne túto propagandu okomentoval docent práva Branislav Fábry, ktorý bol istý čas dokonca prenasledovaný:

Ešte v roku 2015 v pozícii na ministerstve vnútra napísal spolu s J. Marušiakom a štyrmi maďarskými autormi štúdiu s názvom „Marching towards Eurasia:  The Kremlin connections of the Slovak far right“ (Pochodujúc smerom k Eurázii: Kremeľské konexie slovenskej krajnej pravice). Štúdia je veľmi nepresvedčivá a keby vyšla v slovenčine, určite by bola prijatá kriticky. Je však určená západnej verejnosti, ktorá o udalostiach na Slovensku nemá až taký prehľad a preto ju možno ľahšie uviesť do omylu. A keďže jeden z autorov sa priamo v štúdii predstavil ako koordinátor boja proti extrémizmu zo slovenského ministerstva vnútra, tak mohli zahraniční čitatelia „opuncovať“ uvedenú štúdiu autoritou ministerstva vnútra SR… Štúdiu spochybňuje už to, koho si autori pribrali ako expertov na hodnotenie krajnej pravice a jej vzťahu ku Kremľu. Išlo o tri osoby: B. Jarábik a M. Nič, aktivisti známi z organizovania tzv. farebných revolúcií a P. Morvay, novinár z Denníka N. Lenže keď si koordinátor ministerstva vnútra do „odborných štúdií“ priberie takýchto „expertov“, kto a ako asi hodnotí extrémizmus v štátnych inštitúciách? Pri podobných „expertoch“ som zvlášť zvedavý na personálne obsadenie nového osobitného odboru znalcov pre oblasť extrémizmu… Jedným z hlavných objektov kritizovaných v štúdii bola Slovenská národná strana (SNS). Tú autori v štúdii ešte pred voľbami 2016 označili za „hlavný subjekt nacionalistickej krajnej pravice“ na Slovensku. Nie kotlebovcov, ale SNS! … D. Milo ešte niekoľko mesiacov pracoval ako koordinátor boja proti extrémizmu pre vládu, ktorej súčasťou bola „xenofóbna“ a „krajne pravicová“ SNS. A dodnes (písal sa rok 2016) je externým poradcom ministerky takejto vlády…

Marušiak je fanatik, ktorý nenávidí všetko slovenské, slovanské, národné a pod. Už v minulosti mu vyšlo niekoľko podobne inkvizičných článkov, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani sekerníci z 50. rokov, ktorí poslali z podobných pohnútok na smrť Clementisa a do basy Ivana Horvátha, Laca Novomeského, Daniela Okáliho či Gustáva Husáka.

Aká by bola Marušiakova ideálna spoločnosť?

Obžalujeme aj Jána Kollára za jeho Slávy dceru? Zakážeme hymnu Juhoslávie, teda nebezpečné panslávske dielo Samuela Tomášika? Zakážeme všetky Matice, vrátane tých zahraničných ako nebezpečné cetrumá (parafráza na známu scénu z filmu Sedím na konári a je mi dobre) panslavizmu? Zakážeme čítať Štúra ako nebezpečného pansláva? Zakážeme Matici slovenskej vykonávať slavistický výskum, zakážemu ruštinu či ruské knihy ako to robia naši „bratia“ Ukrajinci a pre zmenu budeme velebiť Banderu? Vrátime ten naratív, keď štúrovcov či dokonca aj Janka Jesenského obviňovali z nebezpečného panslavizmu?

A viete koho Marušiak cituje ako súčasných nebezpečných panslávov? Nuž koho iného než  docenta Eduarda Chmelára, ktorý si dovoľuje vyjadriť pacifistické postoje smerom k neriešiteľnému konfliktu na východe od hraníc, ďalej Dr. Ľuboša Blahu, ktorý si taktiež dovoľuje vyjadrovať vlastné názory (veď sme predsa v slobodnej spoločnosti; o miere tejto slobody sa Blaha mohol sám presvedčiť, keď vydal anonymne vedeckú knihu o Leninovi) a napokon nechýbajú ani ďalší, vrátane časopisu DAV DVA, ktorý musel prerušiť svoju činnosť najmä pre udavačov, konfidentov a tajných, ktorí šikanovali a sledovali celé roky tvorcov tohto webu (sú na to už po zmene vlády aj dôkazy).

Pamätáte si, keď štát uplatnil cenzúru na alternatívne weby? Kto začal celý hon na čarodejnice okolo konspiratori.sk a pod. Kto sa tu snaží nainštalovať totalitu? Ľudia ako Daniel Milo, Jakub Goda, Victor Breiner či Juraj Marušiak. Posledný menovaný na poli tzv. vedy. Toto je ideológia progresivizmu v tej najčistejšej podobe – udavačstvo, cenzúra, totalita.

Nuž a hádajte čo je prvý relevantný zdroj pána Marušiaka? Gerulatta, Top Pro-Russian Sources in Slovakia – inkvizičný zoznam vytvorený na objednávku Esetu, šírený do sveta pod zámienkou likvidácie ideových oponentov tzv. liberálno-demokraticko-progresívnej alebo trans-atlantickej orientácie. Inými slovami, proti každému kto odmieta diktát USA.

Nájdete tu ďalej aj citácie Vlada Mináča, Štúra, zrejme taktiež ich Marušiak usvedčuje z nebezpečného panslavizmu, ako to robil v štúdiách, ktoré sú verejne dostupné. Samozrejme sú tu citované aj tie pozitívne postavy, ktoré bojujú s nebezpečným panslavizmom a sú hodné nasledovania. A to samozrejme Šnídl z Denníka N, Mesežnikov a Braník, Kyseľ z Aktualít, notorický udavač Benčík a samozrejme ešte cituje Marušiak sám seba. 

Toto nikto normálny nemôže brať vážne a je hanba SAV, že takéto niečo zdieľa. Na záver známy vtip zo Švejka: 

Pane, já jsem předseda baráčníků. Měli jsme zahradní slavnost, dva metráky řízků, bohatá tombola. A když jsme byli v nejlepším, přijde nějaký pán, abychom toho nechali, že má Rakousko smutek. Řek jsem jenom: Počkejte chvilku, než dohrajou Hej, slovane! … A pak přišel MARUŠIAK z Politického ústavu SAV a už jsem tady.​

​Ale teraz vážne. Čo môže byť zlé na to, že Slovania ako jazykovo a kultúrne blízke národy budú spolupracovať či už na kultúrnej alebo politickej úrovni? Je lepšie ak sa zabíjajú tak ako v minulosti Srbi s Chorvátmi či Poliaci s Ukrajincami či v súčasnosti Rusi s Ukrajincami? Nie je dôležité venovať energiu tomu, aby sa prechádzalo konfliktu práve prostredníctvom kultúrnej spolupráce Slovanov? Nie v nejakom šovinistickom naratíve či expanzívnom, ale s dôrazom na vzájomný rešpekt kultúr? Ján Kollár mal vysoké humanistické ciele a chcel spájať slovanské národy hoc vedel o ich hašterivosti. Ani Šafárik si nerobil ideály, no bojoval za mierové spolunažívane. O čo ide ľuďom ako Marušiak, keď ženú do boja proti panslavizmu? To nech si zodpovedá každý sám. Len aby raz nebolo neskoro, keď raz zase budú ľudí prenasledovať a zatvárať za ušľachtilé ciele.