Ľudovít Pavlovič komentuje

Nedávno Spolok slovenských spisovateľov vyjadril protest proti praktikám v komisiách FPU. Problematika FPU bola preberaná nedávno v relácii TA3. V diskusii došlo k vyjadreniam, ktoré zásadne ovplyvnia pohľad verejnosti na inštitúcii, ktorá má zatvorené dvere pre každého, kto sa postaví voči ich inkvizičným rozhodnutiam o nepridelení grantov. 

Pustime si na úvod geniálne video. Venujem ho bratislavskému KUNSTHALLE:

Kultúrny pracovník, člen rady FPU B. Smieška demaskoval FPU a jeho komisie v celej svoje nahote. Opätovne som si pozrel túto reláciu, aby som presne odcitoval niektoré výroky protagonistov. 

Smieška opakuje to, čo stále dokola opakujú progresívci, teda, že ľudia, ktorí nezdieľajú jediný progresívny správny názor šíria nenávisť a rozdeľujú spoločnosť. Títo ľudia vôbec nevnímajú opakujúce sa nechutné vulgarizmy na stránke Zomri, nenávistné prejavy stúpencov progresivizmu voči „neprogresívnym“, či urážky na populárnych liberálnych StandUpoch a taktiež nenávistné heslá na protestoch, ktoré bohato podporujú. Niektorí si dokonca dali aj prezývku „hejter“ či „cynik“ a pod. Avšak to už nie je nenávisť.

Nenávisť však vidia, samozrejme iba medzi národniarmi a ľavičiarmi.  Smieška hovorí za progresívcov (teda samozrejme jednoznačne za jednu časť umeleckej obce) toto:

„Drvivá väčšina kultúrnej obce nepociťuje Martinu Šimkovičovú ako svoju ministerku.“

Čo neskôr poopravil „kultúrnou verejnosťou“. 

Jaurová dodáva, že ministerka kultúry je ministerkou všetkých občanov. Tu však treba dodať a spýtať sa, či sa ako ministerka všetkých občanov správala napr. Natália Milanová, ktorá mala v pláne zlikvidovať Maticu slovenskú, ktorá má v členskej základní tisíce členov rôznych vierovyznaní a politických názorov.

Obzvlášť by sa to bolo treba spýtať pani Jaurovej aj v kontexte toho, že by jej Matica mala byť doslova rodinne blízka. Pritom „jej strana“ PS kompletne hlasovala proti finančnému navýšeniu Matice slovenskej, ktorú zastupujú desaťtisíce členov, taktiež v kultúrnej oblasti! Správa sa teda strana PS ako strana „všetkých občanov“? Nuž, asi nie. Vyžadujú to však od svojich oponentov.

V diskusii ďalej zaznel vážny argument proti FPU. Literárny týždenník, Dotyky, Verbum, detské časopisy a ďalšie časopisy nedostali ani cent, pritom QYI dostal 20 tisíc, Glosália 20 tisíc a Drama queer 47 tisíc. To nie je že pomer 20% ku 80%, to je 0% ku 100%. Ondrej Zimka k tomu trefne dodal, že treba peniaze prerozdeliť percentuálne, a nie v prospech jednej menšiny.

Jaurová však bola ochotná priznať, že existuje systémová chyba v tom, ako FPU peniaze rozdeľujú.

„Ja to nechcem hodnotiť, ale ak také niečo je, na to sú iné mechanizmy obsiahnuté v systéme fungovanie FPU, kde je o tomto treba viesť odbornú diskusiu… ak tam chyba je, treba to zmeniť…“ 

To by síce bolo fajn, avšak FPU roky odmieta akúkoľvek diskusiu, resp. a ak aj do diskusie ide, čo sa stalo párkrát v RTVS, tak argumentujú tým, že rozhodnutie komisií je nespochybniteľné, nakoľko ide o spochybnenie odbornosti členov komisie. A tak sme v začarovanom kruhu.

Navyše v prípade FPU neexistuje žiadna oficiálna odvolateľnosť. Dokonca sa do FPU nedá doslova ani „dobúchať.“ V ich sídle vám dvere neotvoria, čo som pred rokmi v ich sídle videl na vlastné oči.

„Pozrite sa, LGBTI+ ľudia sú tou komunitou voči ktorej máme ako spoločnosť obrovský dlh a ten treba splácať. To je moje osobné konštatovanie…,“ hovorí Smieška. Takže takto funguje argumentácia. Osobné konštatovanie predsa nemôže byť aplikované na kreovanie grantových schém, ktoré by mali byť jednoznačne pluralitné.

Nemalo by sa rozhodovať podľa kvality a nie podľa sexuálnej preferencie žiadateľa či témy, ktorá fokusuje na rýdzo sexuálne otázky? A pozor, dodávam, že som proti akémukoľvek zvýhodňovaniu či znevýhodňovaniu v tomto kontexte. Veď by sme tým popreli kvality Oscara Wildea či niektorých prekliatych básnikov. A to by tiež nebolo správne.

Ale aplikujú sa mimo-literárne kritériá, to je fakt. Samotný protagonista tejto frašky to verejne priznal. Ešte raz zdôrazňujem, že netvrdím, aby predstavitelia sexuálnych menšín boli zo schém diskriminovaní. Práve naopak. Žiadam pluralitu. Nech majú všetci, ale nie v pomere 100% pre nich a 0% pre ostatných, čo v prípade Literárneho týždenníka či Dotykov je realitou. Navyše napr. aj do samotných Dotykov prispievajú ľudia, ktorí majú aj progresívne a liberálne zmýšľanie, najmä spomedzi niektorých mladých autorov a autoriek. Čo si stačí overiť preklikaním mien autorov a ich verejných facebookových profilov. Takže časopis nikoho nediskriminuje.

Jaurová potvrdzuje status quo, že ide o najlepší štandard financovania kultúry v celej Európe. Jaurová argumentuje v prospech toho, že o kultúre by nemali rozhodovať politici. Problémom FPU však je, že o prideľovaní a neprideľovaní však rozhodujú ľudia s určitými jasnými politickými postojmi a na základe týchto postojov roky a dokázateľne účelovo nepodporujú predstaviteľov iných ideových prúdov ako napr. národniarov, konzervatívcov, ľavičiarov, kresťansky orientovaných autorov a pod.

V komisiách teda absentujú ľudia, ktorí by mali dostatočný odstup a dokázali by spravodlivo prerozdeliť financie. 

Podľa Jaurovej sú volené zlé prostriedky na reformu, pretože ak je problém v komisiách, treba sa o tom baviť. Avšak posledné roky sa o tom nikto nechcel baviť. Jaurová nakoniec dodá, že vzhľadom na možné konflikty záujmov sa nedarí dostať do ich (zloženia komisií) zloženia najlepších ľudí. 

Ďalej hovorí Smieška: „Je to snaha mocensky ovládnuť verejno-právne fondy.“

Problém je, že FPU mocensky ovládnuté je, čo sa dá jednoducho dokázať autormi, ktorí sú pravidelne podporovaní, a autormi ktorí roky podporovaní nie su.

A taktiež je problémom, že údajná formálna depolitizácia neexistuje, pretože fondy skutočne podliehajú ideologickým a politickým parametrom.

Neexistujú síce oficiálne stranícke vplyvy, neoficiálne politické vplyvy sú však nepopierateľné. Na a teraz prichádza prerieknutie a arogancia pána Smiešku:

„Jasné, že to vytvára rôzne animozity, nespokojnosti, hlavne tých neúspešných žiadateľov o rôzne typy podpory z tohto programu. Ale stále je to ten najlepší mechanizmus aký k dispozícii máme. …bola to najpozitívnejšia systémová zmena za fungovania kultúry posledných 30 rokov…“

A do toho vstupuje moderátor ako hovorca FPU:

„…keď je tam komisia, predpokladáme, že je odborná komisia… má zadefinované témy, ktoré bude podporovať… tak prečo by mal minister do toho hovoriť…“.

No prosím. Má zadefinované témy, priam dokonalé prerieknutie moderátora. 

Ďalej opätovne zaznela dôležitá poznámka, že pri posudzovaní sa aplikujú mimo-umelecké parametre. Taktiež zaznela dôležitá informácia, že neexistuje možnosť odvolania, čo sa deje už minimálne 3 roky. 

Zimka hovorí, že pri pokusoch o žiadosti bol neúspešný a prestal sa o to zaujímať, nakoľko tieto fondy boli ovládnuté „ich ľuďmi.“ Keď oni majú, tak sú spokojní. Moderátor si ešte robí srandu z toho, že Zimka má trému. 
Jaurová hovorí: „Deje sa to tak všade, že neúspešní žiadatelia sú frustrovaní… veľa krát však majú pravdu tí neúspešní žiadatelia…“

Bravo, ďalšie prerieknutie. A dodáva, že sa to deje lebo je vraj málo peňazí, na čo sa Zimka iba ironicky pousmeje. Podľa Jaurovej je vysoký počet žiadateľov. 

„Prečo my, čo chceme robiť slovenské umenie, prečo my nemôžeme dostať…“ pýta sa Zimka.

Jaurová hovorí: „No môžte, máte podať kvalitnú žiadosť, kvalitný projekt a my ako politici sa máme usilovať aby všetky kvalitné projekty mali byť podporené…“

Jaurová uznáva, že sa majú podporovať podľa kvalitatívnych kritérií, a nie podľa politického spektra. To sa však dlhodobo nedeje.

Jaurová však opakovane odmieta priznať, že neexistuje niečo ako „naša“ a „vaša“ strana. Ďalej zaznie, že periodiká boli systematicky likvidované. To už samozrejme moderátor sekne a prejdú k téme o spore národnej kultúry s multikulturalizmom.  

V beznádeji pomôže humor. Som rád, že Pečený snehulák prišiel k absolútnej podstate frašky, v ktorej žijeme.