Ľudovít Pavlovič komentuje

Budeme konfrontovať dve osobnosti vlastnými citátmi.

Pána predsedu Matice slovenskej, verejného intelektuála Vladimíra Mináča a pána Martina Šimečku st. Nebudem to komentovať. Urobte si názor sami a porovnajte si stavbu viet a spôsobom uvažovania (o spoločnosti, o dejinách) a tým aj intelektuálne schopnosti oboch osobností.

MARTIN ŠIMEČKA st. v diskusii, PKO Prešov okolo 48 min.:

Premýšľam o tom, ako sa Fico začína správať voči EU a Bruselu a to už niekoľko rokov. Jeho vyjadrenia sú stále tvrdšie a tvrdšie. … Odtiaľ niet cesty späť. … Oni nadávajú nám, EU si trúfa nás kritizovať a my teda nadávame im, potom príde otázka načo sme spolu. To je nevyhnutný proces… je to dynamika prudká. Tie jeho vyjadrenia sú ostrejšie a ostrejšie. Ten problém suverenity, o ktorej rozpráva je klasická otázka, ktorá sa riešila aj v Poľsku, keď boli dva koncepty Poľska… To je klasický spor. Ja som zástanca, že EU je zárukou našej suverenity. A ten problém, že Fico si dovolí hovoriť o suverenite tohto malého národa, ktorého väčšina ľudí, ako vieme z prieskumov, by pri napadnutí nešla vôbec brániť, zároveň hovorí, že Ukrajina nie je suverénny štát, a že mu vládnu Američania, je tak nehorázna drzosť. Tento človek, tento premiér malého národa, zbabelého, ktorý nikdy poriadne nebojoval, hovorí Ukrajincom, ktorí umierajú za svoju suverenitu…. On má tú drzosť povedať, že oni nie sú suverénny štát?

On chce povedať, že normalizácia sú zlatý vek Slovenska. To, čo nevyhodnotil, urazil Čechov, pre nich je Husák nepriateľ národa a ten Fico sa mu ide pokloniť. Vlepil facku Čechom.

Ja som čítal hĺbkovú analýzu z amerických médií o šírení fejkov a dezinformácii, problémom sú algoritmi, sociálne siete, užívatelia, ale hlavný problém sú politici. A na Slovensku vieme, že zase sme v tomto pomaly majstri sveta.

Robia to preto aby vás vystrašili. To je šírenie strachu. … Jediná obrana proti tomu je čítať správne čo chcú, a treba to takto čítať a treba sa tomu vedome brániť.

***

VLADIMÍR MINÁČ z knihy PARADISO (1996, s. 44):

Každý má právo zvoliť si jazyk. Časť českej literárnej emigrácie v Nemecku natoľko „ovláda“ nemecký jazyk, že ním píše podnes. Ale nikto nemá právo, ani v mene svojej slobodnej voľby, urážať iný jazyk. Hovoríte, že človek Šimečka neporozumel svojmu jazyku. Neporozumel mu, lebo ho nepozná, a nepozná ho aj preto, že ho nechce poznať – tak sa dá odčítať z jeho výrokov. Uňho sa napregnantnejšie objavuje onen profánny, spolitizovaný, zideologizovaný vzťah k jazyku. Urážka jazyka je vždy prejavom mocenského šovinizmu, vždy sa tak stáva v mene mocnejšieho voči slabšiemu, vždy niekto sedí na baku a švihá bičom ako posledný kočiš. Šimečka uráža jazyk ako postpubertálny odroň. Ale mnohí spisovatelia – a to je horšie – ho urážajú tým, že ním píšu.

VLADIMÍR MINÁČ o Husákovi z knihy Návraty k prevratu:

Gustáv Husák bol tuhý a naivný fideista. Veril, že dejiny majú svoj zmysel a ten zmysel je že je pozitívny, na konci toto pozitívneho zmyslu dejín je socializmu a komunizmus, ktoré prichádzajú ako odmena za útrapy ľudstva. … Jeho osud sa prekonať iba skrz vier, nie skrz poznanie. Aj keď podával prst Brežnevovi vediac, že tým stráca vlastnú identitu, veril, že tak robí v mene idey, že treba zachrániť živú silu socializmu pred sebazničením. Jeho viera bola neoddeliteľne zviazaná s jeho ctižiadostivosťou; obidve ho dohnali na vrchol moci.

Bol to najenergickejší slovenský politik tohoto storočia, bol vždy rád tam, kde sa čosi robilo so slovenskými, a nielen so slovenskými dejinami, chcel byť uprostred siločiar a vždy bol tam. Buď sám hýbal dejinami, alebo sa dejiny konali s ním. Bol bystrý, pohyblivý, skúsený veď desať rokov komunistického väzenia je skúsenosť síce krutá, ale nezaplatiteľná.

Buržoáznym nacionalistom možno byť iba v Bratislave a na inom slovenskom okolí; ešte nikdy v dejinách československého štátu sa nestalo, že by slovenský buržoázny nacionalizmus bol býval vypukol z pŕs a hrdiel pražských Slovákov. Prvý slovenský pán Pražského hradu… sa však neskôr stal väzňom českého hradu a českého byra.

***

VLADIMÍR MINÁC, Sub tegmine. Bratislava : Perex, 1992, s. 58:

Ak dakedy všemocné centrum zavraždilo Clementisa, ak trýznilo Husáka a Novomeského, ak chcelo likvidovať celú slovenskú antifašistickú základňu, robilo tak preto, aby zadusilo pamiatku na pokus o zvrchovanosť slovenskej politiky, ako sa ona objavila v náznaku v Povstaní a v Košickom programe; bolo treba podupať národnú pamäť, zadupať ju do popola pražskej zeme. Ak sa znovu objavujú večité grify centra, ak sa každý deň v každom vyhlásení, v každom novom federálnom zákone znovu a perfídne zakladá váha centra, ktoré nikdy nemôže byť demokratické, potom, aj ako antifašista s pokojným svedomím podpíšem Deklaráciu o zvrchovanosti demokratickej Slovenskej republiky: dotlačili ma k bodu, kde nemôžem už inak.

A na záver ešte jeden od Šimečku:

Súhlasím s hodnotami, ktoré on (George Soros) pomáha presadzovať vďaka svojim peniazom.