„…životným záujmom Slovenskej republiky pestovať dobré vzťahy so spojencami, spolupracovať a nespochybňovať naše záväzky a väzby, ktoré sme budovali posledných 20 rokov (s NATO, pozn. red.).“ Ivan K.

„Ľudstvo stojí pred alternatívou, ktorá sa vzťahuje na osudy všetkých národov: buď zabezpečia podmienky pokrokového rozvoja každého národa v mieri, alebo nastane katastrofa, nevídaná svojim rozsahom a dôsledkami, katastrofa, ktorá by mohla ohroziť výdobytky ľudskej civilizácie. Základom vojen je súkromné vlastníctvo a rozdelenie spoločnosti na antagonistické triedy.“ citát z múdrej knihy

Úvodný citát len pre zaujímavosť. Nebudete tomu veriť, ale tento článok kedysi publikovali Aktuality.sk. Tu je link: https://www.aktuality.sk/clanok/248803/35-krajin-kde-usa-podporovali-extremistov-teroristov-a-dalsich-zlocincov/

V roku 2014 Aktuality.sk písali:

„Ukrajina je údajne len ďalšou propagandistickou vojnou USA proti fašizmu, drogám a terorizmu, zhodujú sa kritici Spojených štátov. Podľa portálu Salon.com sa Američania blysli sponzorovaním teroristov, zločincov a drogových barónov inde vo svete už v minulosti. Štátny prevrat na Ukrajine, krytý Západom – aj tak si Rusi vysvetľujú nerešpektovanie dohody medzi zvrhnutým prezidentom a ukrajinskou opozíciou. Kritikom USA vadí, že na  pomáhajú k moci krajne pravicovej strane Sloboda a ďalším extrémnym silám.“

Ďalej sa píše, citujem:

„Tu je 35 krajín sveta, kde

 už zlyhali:

1. Drogoví baróni v Afganistane

Od roku 1980 USA s Pakistanom a Saudskou Arábiou školili a financovali ozbrojencov na druhej strane, aby zvrhli socialistickú vládu v Afganistane. Keď Michail Gorbačov stiahol sovietske jednotky v roku 1989, krajinu postupne ovládli narkobaróni.

Vplyv získali aj vďaka predošlej podpore USA a z Afganistanu za pár rokov spravili jednotku v pestovaní ópia na svete.

USA financujú teroristov v Afganistane – kritizuje špeciálny inšpektor >>

2. Nacistickí zločinci v Albánsku

Ešte v rokoch 1949 a 1953 USA a Veľká Británia chceli zvrhnúť vládu Albánska. Školili exilantov, aby naplánovali ozbrojené povstanie. Podľa bývalého albánskeho ministra vnútra Xhafera Ibrahima Deva boli medzi nimi aj ľudia, ktorí dohliadali na deportácie Židov, komunistov, partizánov a ďalších do Osvienčimu.

Odtajnené americké dokumenty dokazujú, že aj Deva bol jedným z 743 fašistických vojnových zločincov, ktorých po II. svetovej vojne USA najali.

3. Vojenská junta v Argentíne

Vojenská junta v Argentíne začala v roku 1976 „špinavú vojnu“, počas ktorej zabili až 30-tisíc väčšinou mladých ľudí. Vtedajší šéf americkej diplomacie Henry Kissinger to mal vyslovene schvaľovať. Vyplýva to z odtajnených amerických dokumentov, na ktoré sa odvoláva Salon.com.

4. Vojenská diktatúra v Brazílii 

O financovaní opozície a skupiny študentov pri pouličných protestoch zo strany CIA hovoria odtajnené záznamy z Brazílie. Zástupca riaditeľa CIA Vernon Walters údajne dobre poznal generála Castela Branca, ktorý v roku 1964 stál za prevratom v krajine. Ten viedol k 20 rokom brutálnej vojenskej diktatúry.

5. Bombardovanie Kambodže

Tajné a ilegálne bombardovanie Kambodže v roku 1969 nariadil prezident Richard Nixon. Americkí piloti dostali rozkaz sfalšovať záznamy. Tam mali zakryť svoje zločiny. Zabili najmenej pol milióna Kambodžanov.

6. Generál Pinochet na čelo Čile

V roku 1970 boli USA najväčším obchodným partnerom Čile. Ekonomické represie USA voči vláde prezidenta Salvadora Allendeho spôsobili, že v krajine zavládol chaos. USA pomohli generálovi Augustovi Pinochetovi, aby sa chopil moci a stal sa neslávne známym pre porušovanie ľudských práv.

7. Skorumpovaní spojenci USA v 

Do konca roka 1945 bojovalo 100-tisíc amerických vojakov po boku čínskeho Kuomintangu. Generál Čankajšek, ktorý bol na čele tejto politickej strany, mohol byť podľa Salon.com najskorumpovanejším zo všetkých amerických spojencov vôbec.

8. Násilníci a vrahovia v Kolumbii

Pri vystopovatí a zabití kolumbijského drogového magnáta Pabla Escobara americké špeciálne jednotky spolupracovali so skupinou Los Pepes. V roku 1997 Diego Murillo-Bejarano a ďalší z Los Pepes založili Spojené sebaobranné sily Kolumbie (AUC). Práve oni boli zodpovední za 75 % všetkých násilných úmrtí civilistov v Kolumbii v nasledujúcich 10 rokoch.

Top 10 najväčších bossov podsvetia: Pablo Escobar je medzi nimi >>

9. Diktátor Fulgencio Batista na čelo Kuby

USA podporovali kubánskeho diktátora Fulgencia Batistu, pretože vytvoril represívne podmienky, ktoré viedli ku kubánskej revolúcii a zabitiu až 20-tisíc vlastných obyvateľov. Pred americkým Kongresom o tom svedčil bývalý americký veľvyslanec Earl Smith.

10. Školenie krutých vládnych jednotiek v Salvadore

V roku 1980 ľud Salvadoru povstal proti vláde v Salvadore, ktorá vládla s maximálnou brutalitou. V občianskej vojne bolo zabitých najmenej 70-tisíc ľudí a ďalší zmizli. Podľa OSN až 95 % mŕtvych zabili vládne sily a iba 5 % partizáni.

11. Korzickí gangstri vo 

Vojenská spravodajská služba Spojených štátov OSS kvôli zahraničnému obchodu a realizovaniu Marshallovho plánu spolupracovala s mafiou vrátane tej sicílskej i korzickej. Po vojne sa OSS a CIA zlúčili. CIA v nemalej miere prispela k moci korzických gangstrov vo francúzskom Marseille, kde prekvital obchod s heroínom.

12. Účelný prevrat v Ghane

Keď sa Ghana vymanila spod britskej nadvlády, prvým prezidentom sa stal Kwame Nkrumah. Bol socialistia a antiimperialista. V roku 1966 ho zvrhli vďaka puču, ktorý organizovala CIA. Tá to vtedy poprela. Britská tlač neskôr informovala o štedrých daroch pre Nkrumahových protivníkov od 40 dôstojníkov CIA.

13. Podpora nekompetentnej fašistickej vlády v Grécku

Mnoho historikov tvrdí, že v začiatkoch studenej vojny medzi USA a Ruskom bola podpora nekompetentnej fašistickej vlády v Grécku zakotvená v Trumanovej doktríne. USA prevzali úlohu Veľkej Británie v okupovanom Grécku v roku 1947, keď ich o to požiadali Briti.

14. Zvrhnutie vlády v Guatemale

Asi 30 neoznačených amerických lietadiel poskytlo leteckú podporu žoldnierom vyškoleným CIA v Guatemale. Cieľom operácie bolo odstrániť liberálnu vládu Jacoba Arbenzda v roku 1954. Prezidentom sa stal exilant Castillo Armas. Jeho krutovláda vyústila do občianskej vojny, ktorá trvala 40 rokov.

15. Zvrhnutie demokratickej vlády na Haiti

Jeanovi Bertrandovi Aristideovi sa v roku 1991 podarilo vytvoriť prvú, skutočne demokratickú vládu na Haiti. Nasledovali viaceré prevraty v krajine i zásahy zo strany USA. V roku 1994 americký prezident

 vyslal ľudí, aby Aristida opäť dostali do úradu. O desať rokov neskôr si americké sily našli zámienku, aby ho z úradu pre zmenu odstránili.

16. Prevrat v Hondurase v roku 2009 a vraždy politických odporcov i novinárov

17. Krv na Američanoch pri masovom vraždení v Indonézii v roku 1965

18. Podplácanie vojenských dôstojníkov a kupovanie gangstrov v Iráne (1953 a neskôr)

19. Ochrana Izraela pred zodpovednosťou za medzinárodné zločiny (1966 a neskôr)

20. V roku 1958 CIA najala , aby zavraždil nového prezidenta v Iraku

21. Nástup diktátora Syngmana Rheea v Južnej Kórei v roku 1948

22. Prevraty v Laose a podpora drogových barónov (50. roky 20. storočia a neskôr)

23. Chaos v  a islamskí militanti trénovaný Západom

24. Drogové kartely v Mexiku. Členov obávaného Zetasu vycvičili americké špeciálne sily

Templárski rytieri obchodovali s drogami! Mexický kartel prišiel o svojho šéfa >>

25. Generáli Kuomintangu sa po revolúcii v Číne stali mocnými drogovými magnátmi v Mjanmarsku

26. Agresia proti Nikarague. USA museli platiť vojnové reparácie

27. Pakistan; 28. Saudská Arábia; 29. Turecko

V týchto prípadoch nejde o aktívnu podporu, ale o uľahčenie terorizmu. Všetky tri krajiny sú patria medzi hlavných sponzorov terorizmu zo strany štátu v dnešnom svete a USA sú ich spojenci.

30. Krytie obchodníka s drogami Manuela Noriegu v Paname. Bol dlhoročným agentom a informátorom CIA

31. Vojenská pomoc Filipínam: Aktivisti tvrdia, že zvyšovaním pomoci z USA úmerne rastú vojenské operácie proti civilistom

32. Eskalácia . Peniaze a zbrane môžu končiť v rukách džihádistov 

33. Školenie metód mučenia policajných dôstojníkov v Uruguaji

34. Zjavným zločinom agresie bolo bombardovanie Juhoslávie v roku 1999

35. Pomoc diktátorovi Josephovi Desireovi Mobutu na čelo Zairu v roku 1965

“ koniec citácie…

A mám pre Vás ďalší článok. Písal sa rok 2017 a vtedy písala PRAVDA takto:

Kde všade sa Spojené štáty vojensky angažovali v 21. storočí?

Spojené štáty sa zapojili do konfliktov vo viacerých krajinách. Pozrite si krátky prehľad.

Link tu: https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/425747-kde-vsade-sa-spojene-staty-vojensky-angazovali-v-21-storoci/

A ešte nejaké citácie zo starej múdrej knihy:

„Imperialistické veľmoci používajú v odpore proti národnooslobodzovaciemu hnutiu metódy “kolektívneho kolonializmu.” Tomu slúži systém vojensko-politických a ekonomických orgánov ako napr. NATO a “Spoločný trh”.

Dejiny ukazujú, že zdrojom všetkých vojnových zrážok medzi štátmi bola územná, hospodárska a politická expanzia, útočná a na suverenitu jednotlivých národov ohrozujúca politika panujúcich vykorisťovateľských tried, ktoré sa usilovali rozšíriť svoje bohatstvo. Nepriateľské vzťahy medzi národmi zaniknú len vtedy, keď zmizne antagonizmus medzi triedami jednotlivých národov.

Vládnuce kruhy USA podporovali koloniálnu vojnu Francúzska v Alžírsku, intervenciu Belgicka v Kongu, pomáhajú rozširovať trestné akcie Portugalska v jeho kolóniách. Imperialisti USA používajú pri koloniálnej expanzii najhrubšie metódy násilia a vojnovej lúpeže. Organizovanie kontrarevolučného vpádu do Guatemaly v roku 1954, rozdúchanie separatistických vzbúr v Indonézii v 50 . rokoch, vojenská intervencia v Libanone roku 1958, vysadenie amerických vojsk v Thajsku roku 1962, okupácia Južnej Kórey a Tchaj-wanu – to je len niekoľko faktov, svedčiacich o americkej politike potláčania národnooslobodzovacieho hnutia.

Niektoré mladé štáty sa vydali na nekapitalistickú cestu rozvoja, prikročili k budovaniu s perspektívou sociálnej spoločnosti. V Egyptskej arabskej republike, Iraku, Alžírsku, Guinei, Kongu, Barme, Sýrii a niektorých krajinách sa orientujú na dôsledné riešenie otázok novej etapy národno-oslobodzovacieho boja. …Likvidujú sa tu pozície imperialistických monopolov a miestnej veľkoburžoázie, v mnohých prípadoch sa obmedzuje a činnosť strednej buržoázie. Štátny sektor, ktorý zaujal kľúčové pozície v ekonomike, podriaďuje celonárodným potrebám aj činnosť zahraničného kapitálu, ktorý je v krajine. Súčasne kontroluje rozvoj miestneho súkromného kapitálu v záujme rozkvetu národnej ekonomiky. Uskutočňujú sa agrárne reformy – odstraňujú sa feudálne formy vykorisťovanie roľníctva, podkopáva sa statkárske vlastníctvo pôdy, zriaďuje sa štátne a družstevné hospodárstvo. Zavádza sa pokrokové sociálne a pracovné zákonodarstvo. Upevňujú sa predpoklady zosilnenia vplyvu pracujúcich a ich aktívna účasť na spoločenskom živote. … Za života jedného pokolenia sa sovietske republiky v Strednej Ázii premenili zo zaostálých polokoloniálnych periférií na socialistické priemyselné-agrárne oblasti.“

Ešte raz, a znova:

„Ľudstvo stojí pred alternatívou, ktorá sa vzťahuje na osudy všetkých národov: buď zabezpečia podmienky pokrokového rozvoja každého národa v mieri, alebo nastane katastrofa, nevídaná svojim rozsahom a dôsledkami, katastrofa, ktorá by mohla ohroziť výdobytky ľudskej civilizácie. Základom vojen je súkromné vlastníctvo a rozdelenie spoločnosti na antagonistické triedy.

Militarizmus a agresívna politika súvisia so záujmami určitých sociálnych skupín.

Dejiny ukazujú, že zdrojom všetkých vojnových zrážok medzi štátmi bola územná, hospodárska a politická expanzia, útočná a na suverenitu jednotlivých národov ohrozujúca politika panujúcich vykorisťovateľských tried, ktoré sa usilovali rozšíriť svoje bohatstvo. Nepriateľské vzťahy medzi národmi zaniknú len vtedy, keď zmizne antagonizmus medzi triedami jednotlivých národov. Aby si imperialisti zachránili svoje panstvo, v širokom rozsahu praktizujú intervencie, štátne prevraty, podplácanie, klamanie, vydieranie, vraždenie nepohodlných vodcov, rozdúchávanie národnostných a kmeňových nesvárov. Usilujú sa dať moc svojim bábkam … Voľba smeru rozvoja oslobodených krajín sa určuje v ostrých triednych zrážkach. V týchto krajinách pôsobia sily, ktoré brzdia sociálny pokrok a usilujú sa o úspechy kapitalizmu. Miestna reakcia kladie húževnatý odpor pokrokovému vývinu. Opiera sa o aktívnu politickú, finančnú a neraz aj vojenskú podporu imperializmu.

Ideovo-politickým nástrojom reakcie je antikomunizmus. … Monopolistická buržoázia má k dispozícii mohutný aparát ideologického tlaku, ktorý utvára v kapitalistických krajinách ovzdušie vhodné pre vládnúce kruhy, psychologicky pripravuje vojnu. Imperialistické veľmoci používajú v odpore proti národnooslobodzovaciemu hnutiu metódy „kolektívneho“ kolonializmu.“

Tomu slúži systém vojensko-politických a ekonomických orgánov ako napr. NATO a „Spoločný trh“.

Oporou súčasného kolonializmu a najnebezpečnejším nepriateľom ázijských, afrických a latinsko-amerických národov je imperializmus USA. Vládnúce kruhy USA podporovali koloniálnu vojnu Francúzska v Alžírsku, intervenciu Belgicka v Kongu, pomáhajú rozširovať trestné akcie Portugalska v jeho kolóniách. Imperialisti USA používajú pri koloniálnej expanzii najhrubšie metódy násilia a vojnovej lúpeže. Organizovanie kontrarevolučného vpádu do Guatemaly v roku 1954, rozdúchanie separatistických vzbúr v Indonézii v 50 . rokoch, vojenská intervencia v Libanone roku 1958, vysadenie amerických vojsk v Thajsku roku 1962, okupácia Južnej Kórey a Tchaj-wanu – to je len niekoľko faktov, svedčiacich o americkej politike potláčania národnooslobodzovacieho hnutia.

Neslobodno zabúdať ani na škodlivý vplyv predstaviteľov, ktorí do vedenia oslobodených krajín vznášajú zmätok, rozdúchavajú nacionalizmus, ba aj rasistické nálady.

Iba za rok 1970 investovali krajiny NATO 103 miliárd dolárov na vojenské prípravy. Cesta k trvalému mieru nie je priama ani ľahká. Pri zabezpečení mieru musí mať veľkú úlohu boj za všeobecné a úplne odzbrojenie.