Ľudovít Pavlovič komentuje

8. augusta 2024 publikoval v Denníku N istý Silvester Lavrík v rubrike publicistika text Urazení a hamižní útočia, bráňme sa. V texte vyzýva k bojkotu kultúrnych podujatí, k trollím útokom na sociálnych sieťach či „vytrhávaniu“ vlajok z rúk.

Silvester Lavrík (* 24. január 1964, Spišský Štiavnik) je slovenský prozaik, básnik, dramatik, scenárista a textár. Po štúdiu na Univerzite P. J. Šafárika v Prešove pracoval ako učiteľ slovenského jazyka a výtvarnej výchovy. Neskôr študoval divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a pracoval ako režisér Slovenského rozhlasu v Bratislave. V súčasnosti píše do nenávistného Denníka N.

V čom je tento nenávistný text zaujímavý je priznanie sa k taktikám, ktoré dlhodobo predvádzajú progresívne a liberálne média spolu s progresívnymi a liberálnymi organizátormi kultúry, vedúcimi inštitúcii a pod. už celé roky. Pozrime sa na niektoré momenty tohto nenávistného pamfletu, ktorý je písaný až v duchu hysterického aktivizmu.

Nenávisť s akou spisovateľ popisuje ministerku kultúry je skutočne grandiózna, motivovaná až démonickou pomstou. Nech sa páči:

„Pani Martina, pofidérne vyrezaná marioneta podlým klaunom Andrejom vytiahnutá zo zatuchnutého depozitára dávno skrachovaného jarmočného bábkového divadla potulujúceho sa po rakúskych vidiekoch, obsadená do úlohy mrazenej kráľovnej v hrôzu a zhnusenie budiacej tragifraške, lajdácky vodená napoly nepríčetným impresáriom Lukášom, čo krivo hľadí, krivšie hovorí a koná just ako farizej, sa zobudila do ďalšieho rána poznačeného blúznivými snami nekonečnej noci rozbitej na črepy ostré ako úlomky zrkadla oroseného ľadovým potom z toho, čo musí zrkadliť.“

No, neboli to oni, čo sa tak radi oháňali voči Blahovi, že šíri nenávisť voči ženám, keď kritizoval Zuzanu (podotýkam z politických dôvodov)? A toto je potom čo? Ale poďme ďalej. Pokračuje výlevmi smerom k Matici slovenskej a Spolku spisovateľov, a to opäť maximálne nenávistným tónom:

„Ale kto čo i len raz nakukol do Klubu spisovateľov na Laurinskej, kto sa niekedy začítal do Literárneho týždenníka, neskôr dvojtýždenníka, alebo sa nebodaj ocitol čo i len na jedinej čítačke tohto tlačového orgánu pohrobkov boľševizmu a nacionalizmu najhrubšieho zrna, organizovanej spravidla so Spolkom slovenských spisovateľov a Maticou slovenskou, vie, akú povahu má nová moc.“

Takáto fanatická nenávisť. Mimochodom, treba dodať, že práve spomínaný Literárny týždenník bol diskriminovaný progresívnymi aktivistami na FPU až natoľko, že mu na 3 roky škrtli dotácie.

A nasledujú výzvy ku kultúrnej revolúcii:

„Je čas účinne demonštrovať nesúhlas, štrajkovať, koledovať si o vyhadzov. Nie tým, že prestaneme pracovať. Naopak. Veci treba robiť tak, ako najlepšie vieme. … Robia z nás nepriateľov, nuž sa ako nepriatelia musíme začať správať. Na začiatok si musíme nakresliť obranné línie. Červené čiary. Každý sám za seba. A spoločný postup už z toho vyplynie. Ako hovorí každá príručka taktiky – do útoku sa dá vyraziť iba zo zabezpečenej obrany.“

Áno, až takáto chorobná nenávisť sa valí z liberálnej kaviarne.

Človek, ktorý pohŕda vôľou národa, ktorý si demokraticky zvolil vládu však apeluje na angažované presviedčanie tých, ktorými pohŕda:

„Ide o tých, čo sa prizerajú. O ľudí, s ktorými oni rátajú. O mlčiacu väčšinu. Tú potrebujeme získať na svoju stranu. Viem, mnohí z nich ich volili. Ale čo bolo, to bolo, terazky je včil. Verte či nie, aj keď ich mnohí volili, inštinkty majú zdravé. „

A pokračujeme ďalej:

Vráťme sa tam, kde vieme nájsť spoločnú reč – sloboda slova, pluralita a demokracia, fungujúce a nezávislé inštitúcie. To je teraz to, čo musíme spoločne brániť.

To len taká malá poznámka pod čiarou. Neboli ste to náhodou vy, progresívci a liberáli, čo bojovali za cenzúru internetu na pôde EP (Bilčík), neboli to „vaši ľudia“, čo blokovali alternatívne weby, čo usilovali o blokovanie konkrétnych ľudí na sociálnych sieťach a keď sa to stalo mlčali ste, ba dokonca ste sa ironicky usmievali? Tak si predstavujete slobodu slova a pluralitu? Nie sú to vaši progresívci, ktorí v kampani hovorili otvorene o znižovaní dosahov na sociálnych sieťach pre nepohodlných? Taká je vaša sloboda slova? Neboli ste vy, čo sa vysmievali všetkým, ktorí nedostali grant z FPU? Tí, ktorí ste vyčleňovali konkrétne osobnosti z verejného života napriek ich spoločenskej závažnosti?

A teraz prichádza priznanie. Áno, boli ste to vy. A som rád, že sa konečne jeden z vás priznal k týmto praktikám, ktoré roky realizujete.

Musíme im vytrhnúť z rúk vlajky, štandardy, trikolóry. Ako? Postupne, jednu po druhej. Na začiatok stačí ich počínanie odmietnuť. Nahlas a zreteľne. Nie jedna petícia, ale desiatky a stovky. Pamätám sa na listy pracujúcich vedeniu Strany. Smiešne, aj keď až takto, po rokoch. Ale na nich to funguje. Neverím, že matičiari sú len tupelá zaliate v loji sentimentu. … Keď folkloristi znova a znova vypískajú ministerku Martinu Jachta Dubajovú tam, kam sa ponáhľala ako ťava do oázy, sucho v krku ju aj zabolí. Prestaňte ich pozývať na svoje podujatia. Prídu o svoje publikum. Ak sa vnútia, pekne poďakujte. Nebojte sa odmietnuť záštity. Peniaze. Dnes sú to naozaj judášske groše. Vráťte sa na fejsbúky, priatelia, komentujte ich statusy. Kým budú zmazávať vaše srdečné komentáre, nestihnú vymýšľať ďalšie sprostosti. Ignorujte podujatia organizované ministerstvom kultúry. Nič vznešené ani koncepčné v ich zámeroch nie je. Sú urazení a pomstychtiví. Ide im hlavne o peniaze a honór. Viem, o čom hovorím, zažil som to na vlastnej koži. Musíme to rozhlásiť do celého sveta. Na všetky vidieky, leto je na to ideálny čas. Nesmieme byť ako tá matka hamižného syna. Nemôžeme si dovoliť ostať ticho.“

Tak, a máme to tu. Konečne to niekto z ich strany priznal. Konečne sa ukázala ich skutočne „slušná tvár.“ Teraz už vieme, prečo RTVS dlhodobo ignorovala podujatia Matice slovenskej. Prečo do médií hlavného prúdu neprenikli informácie o zaujímavých podujatiach. Prečo sa dokola šíril naratív o nečinnosti Matice. Prečo tak sofistikovane zamlčiavali všetku činnosť matičiarov. Prečo nedostávali v médiách celý roky priestor vybrané osobnosti. Prečo bol Literárny týždenník zámerne odstavený od finančných zdrojov z FPU…

Silvester Lavrík to verejne priznal. Priznal praktiky progresívnych a liberálnych aktivistov vo verejnej sfére. Bravo.

Citácie:

LAVRÍK, Silvester: Urazení a hamižní útočia, bráňme sa. In: Denník N, 8. 8. 2024