Ľudovít Pavlovič komentuje

Na úvod tri citáty:

„Význam Socialistického zväzu mládeže v živote našej spoločnosti je nepopierateľný…“ – Ondrej Dostál

„Komunizmus plní historické poslanie – zbaviť všetkých ľudí sociálnej nerovnosti, všetkých foriem útlaku a vykorisťovania a vojnových hrôz – a nastoľuje na svete Mier, Prácu, Slobodu, Rovnoprávnosť, Bratstvo a Šťastie všetkých národov.“ – Milan Šimečka (Šimečka najstarší)

„V mesiaci, v ktorom robotník vedno s roľníkom nemohli zažmúriť bezstarostne oči, pretože osud budúcnosti závisel od ich pevného, rozhodného postoja.“ – Mikuláš Dzurinda

Kto bol Dr. Husák? Zastával sa na súdoch chudobných ľudí, písal sociálne-kritické články, vyštudoval právo, postavil sa proti fašizmu, výsluch si zažil u Gestapa, napriek tomu zorganizoval SNP, len o vlások unikol smrti, aby sa po vojne dočkal vďačnosti v podobe toho najkrutejšieho väzenia, ktoré organizovali fanatickí karieristi Bacílek a Široký a spol. Potom ho rehabilitovali aby bojoval za federalizáciu Československa.

Dejiny mu pripravili skúšku, v ktorej by neobstál ani nadčlovek. Zomreli mu dve manželky, x krát ho vylúčili zo strany a napokon sa ho tí najväčší karieristi snažil aj fyzicky zlikvidovať.

A áno. V roku 1968 musel podpísať a podpísali všetci okrem Kriegela, lebo k tomu boli donútení. Ono sa totiž nehovorí, že v hre bola aj horšia alternatíva robotnícko-roľníckej vlády.

Napriek tomu sa mu v 70. a 80. rokoch podarilo pozdvihnúť životnú úroveň, pôrodnosť, rozvoj slovenskej kultúry, zabezpečil sociálne štandardy, ekonomickú, potravinovú a energetickú sebestačnosť.

A za odmenu ho znova vyhodili, opľúvali. Zomiera v chorobe sám, keď vidí zrútenie všetkého, čo vybudoval. Dokonca mu zobrali aj dôchodok. Taký bol Dr. Gustáv Husák a jeho osud.

Keby Fico, Blaha a Danko nenavštívili hrob Gustáva Husáka, ani by progresívci nevedeli, že existuje. Silne pochybujem, že čítali knihu Michala Macháčka. Silne pochybujem, že by si prečítali jediný článok od Dr. Husáka. No zrazu sa nad nim pohoršujú a súdia ako najväčší moralizátori, ktorí vidia smietku v oku oponenta, no brvno vo vlastnom nie. Tým vlastným okom môžeme myslieť všetky tie vojenské intervencie Spojených štátov Amerických od Vietnamu až po bombardovanie Juhoslávie, ktoré bez problémov schvaľujú. Hovoria o Navaľjnom, ale Assange je im ukradnutý. Hovoria o fašizme, ten ukrajinský nevidia. Hovoria o šovinizme, no sami ho šíria voči východným Slovanom a napokon aj voči vlastnému národu. Takí sú progresívci, slniečkári či liberáli či tzv. „pro-demokratické sily“ ako sa sami nazývajú. 

HUSÁKOVE ZUBY

„História bude raz hovoriť veľmi jasne a adresne. Fyzické i duševné sily človeka majú svoje hranice. Sem-tam sa podarí výnimočne túto hranicu prekročiť. Aj to iba vtedy, keď do slova a do písmena odhodláš sa „radšej nebyť, ako byť otrokom“ lží a podvodu.“ – Gustáv Husák

K napísaniu tohto blogu ma inšpiroval status jedného známeho, ktorý opísal, ako si cestou vypočul jeden párik, ktorý sa náramne bavil na tom, že Gustávovi Husákovi vybili v base zuby. A najväčších vrchol „srandy“ pre progresívych tridsiatnikov bolo, ževraj preto mľaskal. Nad zvrátenosťou tohto hyenistického myslenia visí otáznik, odkiaľ to majú, resp. kde sa v nich berie toľká zákernosť. Odpoveďou je otec ich progresívneho guru, ktorý v Denníku Nenávisť píše (https://dennikn.sk/1000705/ako-sa-rodi-tyran/):

„Mimochodom, čitateľovi nevdojak napadne, či by práve stav Husákových zubov nemohol vysvetľovať jeho neľútostnú povahu. Mal ich od mladosti pokazené, musel mávať veľké bolesti, ktoré ho možno naučili odolnosti a zatvrdili aj voči bolesti iných (všetky zuby mu napokon v 50. rokoch vybili spoluväzni).“

Toto je skutočná tvár pána Šimečku, o ktorom Vladimír Mináč v roku 1996 pred smrťou vizionársky napísal:

„Šimečka uráža jazyk ako postpubertálny odroň. Ale mnohí spisovatelia – a to je horšie – ho urážajú tým, že ním píšu.“

Možno sa progresívci podobne smejú na Milanovi Lučanskom, možno by podobné priali Ficovi, možno by otvárali šampanské, keby sa zaviedli metódy 50. rokov či pinochetovského režimu v plnej miere aj na Slovensku. Veď už zopár ľuďom priali bitku, samovraždu či aspoň mediálny lynč. A sú na to dôkazy. Iste, ak by sa to stalo im, je z toho mediálna aféra ako to bolo už niekoľkokrát v ich prípade.  

Prečítajme si z „tvorby“ Juraj Špitzera, aby sme nasali atmosféru doby a jej protirečení. V 50. rokoch ste mohli byť naraz nacionalista, kozmopolita, imperialista, ôkapitalista, aj trockista a tiotista naraz:

„Ideológia buržoázneho nacionalizmu, ktorej nositeľmi boli odhalení nepriatelia robotníckej triedy Clementis, Husák a Novomeský, bola porazená už na IX. zjazde KSS. Súdruh Široký vtedy povedal, že buržoázny nacionalizmus Clementisa, Husáka a Novomeského má svoje korene v činnosti skupiny DAV, ktorej vedúcim bol práve Clementis a z ktorého vyšli Novomeský a Husák. … Nepochopenie marxizmu-leninizmu, nepriateľský postoj k tejto mohutnej zbrani robotníckej triedy, podceňovanie vedúcej a rozhodujúcej sily robotníckej triedy a jej predvoja, komunistickej strany, v boji proti kapitalizmu, národnostný šovinizmus, cynický, kozmopolitický postoj k vlastnému ľudu, poklonkovanie pred úpadkovou kultúrou kapitalistického západu… – to všetko viedlo davistických súbežcov nevyhnutne k zrade: do služieb americko-anglického imperializmu. … chuligánstvo a bohémstvo, beznárodný kozmopolitizmus, estetizovanie nízkosti v človeku, to je Novomeského poézia. Clementis ako hlásateľ londýnskeho rozhlasu pracoval už ako agent, získaný francúzskou rozviedkou – filiálkou americko-anglického imperializmu. Pre Husáka bol „Clementis nesporne najvýznamnejšou osobnosťou slovenskej časti československej emigrácie v Anglicku“. Takto si dávali buržoázni nacionalisti a kozmopoliti navzájom známky z vlastenectva, klaňali sa, obdivovali sa jeden druhému vo svojej zradcovskej praxi a pokryteckej diplomatickej a štátnickej komédii, ktorej cieľom bola reštaurácia kapitalizmu.

Čo Vám tento fanatizmus pripomína? Toto písali ľudia, ktorí schvaľovali Husákovi vybíjanie zubov, Novomeského väznenie, Clementisovu popravu. Keď vidím tie davy nenávisťou posadnutých, pripomína mi to presne tento typ ľudí. Je jedno pod akou ideológiou, metódy sú rovnaké. Ide o podobnú formu fanatizmu a absurdného nálepkovania. Typickým príkladom je historik a samozvaný „odborník na fašizmus“ Jakub Drábik, ktorý vidí fašizmus ešte aj v tom, že sa Fico odfotil počas žatvy, pretože v tom vidí napodobňovanie diktátorov. Povedal to v jednej diskusii na konferencii. Ak však robia podobné PR fotografie ľudia ako bývalý premiér či predstaviteľ liberálnych a progresívnych hodnôt, je to v poriadku.

Podobne ako Špitzer videl v davistoch „buržoáznych nacionalistov“, pritom ide o absurdné obvinenia. Ako mohli bojovať za reštauráciu kapitalizmu ľudia, ktorí ho v prvej republike najviac kritizovali, boli obeťami cenzúry a dokonca si posedeli v base. Áno, za prvej republiky sedel aj Novomeský v base, za redakčnú činnosť.

Ako mohli byť beznárodní kozmpoliti, ak sa venovali štúrovcom, písali o osobnostiach slovenskej kultúry a umení. A áno, venovali sa aj svetovému umeniu. Pretože dokázali spojiť národné a internacionálne, automaticky dostali nálepku kozmopoliti. Beznárodní kozmopoliti neboli davisti, ako si myslel Špitzer. Beznárodní kozmopoliti sú v skutočnosti dnešní progresívci, pretože tých tento národ nielenže nezaujíma, oni ním pohŕdajú, pohŕdajú všetkým čo je slovenské a hrajú sa na tzv. euroobčanov, pretože vyhlásili koniec veľkým naratívom, koniec národu, komunizmu, socializmu, vpred k otvorenej spoločnosti a liberálnej demokracii. Mimochodom, ani o tej svetovej kultúre nemajú bohvieaký prehľad. Ich kultúrny rozhľad končí pri prílohe Denníka N, .týždňa a pozeraní Netflixu… samozrejme vždy s patričným hejtom na Fica a zaostalých Slovákov či Zlovákov?

A nacionalisti Husák a spol.? To je opäť podobné, ako keď aplikujete slniečkársky pohľad na svet. Z ich pohľadu – podobne ako z pohľadu fanatikov v 50. rokoch – je nacionalistom v pejoratívnom zmysle každý, kto volí Smer, SNS či Hlas rovnako ako keby volil extrémnu pravicu. V skutočnosti autentickí internacionalisti, pre ktorých je priorita zastavenie vojny, rozhodne nevolia strany, ktoré podporujú zbrojenie, ale preferujú mierové cesty riešenia konfliktu. Bruselský progresívny liberalizmus, ktorý odmieta čokoľvek národné, podporuje cenzúru, nezmyselné konštrukty o XY pohlaviach a extrémny ekofanatizmus za hranicou znesiteľnosti je ich ideálom. A to som ešte nespomenul tzv. radikálnu liberálnu ľavicu (rôzne projekty a lá dúhový Kapitál, štedro dotované spolitizovaným Fondom na podporu umenia), ktorá je v oblasti schvaľovania cenzúry, woke, cancel culture atď. ešte radikálnejšia než PS. Ako raz povedal jeden klasik, pánboh ochraňuj Slovensku ak sa dostanú k moci. Zatvoria Vás aj za jeden naštvaný facebookový status. To je ich ideál… Slovensko bez Slovákov…

POKRYTECTVO, SELEKTÍVNOSŤ A FANATIZMUS

To, po čom túžia sú „dúhové“ päťdesiate roky, vendeta, nepríčetná a fanatická nenávisť v mene servilnosti európskym elitám. Spája ich nenávisť k vlastnému národu, auto-šovinizmus maskovaný pseudohumanizmom. Sú to Špitzerovia tejto doby. Kto neverí v tzv. otvorenú spoločnosť, kto je socialista, národniar, je nepriateľ.

Najviac pohŕdajú robotníkmi, bežnými pracujúcimi, najviac si vážia byrokratov a hochštaplerov z euro-atlantických štruktúr. Veď jeden z nich bol kedysi v Smere, dnes v SASke, a zrazu nevadí, že obrátil kabát. Tak isto ako im nevadí, že obrátil kabát istý generál v susednej republike. Tam už nevadí, že bol komunista. Rovnako ako nevadí, že k reformným komunistom sa hlásil Havel, či Šimečka najstarší, ktorý vo svojej prvej knihe predpovedal víťazstvo komunizmu v ZSSR. Nevadí ani Dostálov článok o SZM, nevadia ani Budajove spojenia s ŠTB či Dzurindove verše o robotníkoch a roľníkoch. To všetko je odpustené, to boli len hriechy mladosti.

Taktiež im nevadí, že ich ďalší guru Michal Havran sa ešte donedávna hlásil k západnému komunizmu a zastával sa práve Novomeského. Dnes nepredstavieľné. Majú to dokonca na Wikipédii:

V roku 2011, v čase keď písal pre web Jetotak.sk obhajoval komunizmus v kontexte kritiky Petra Kalmusa, ktorý v rámci intervencie k výročiu novembra 1989 zabalil busta Laca Novomeského do svetra s nápisom New York. Michal Havran vtedy reagoval slovami: „Novomeského komunizmus je problémom iba pre tých , ktorí spájajú akúkoľvek kritiku nespravodlivosti so zločinnými ideológiami….Pán Kalmus, ale aj poslanci OKS s iniciatívou na prijatie zákona o zákaze propagácie komunizmu by možno chceli, aby sme začali odstraňovaním Novomeského sôch a pokračovali napríklad zákazom jeho poézie. … Problém by mohla mať aj avizovaná výstava Picassa. V prípade, že by sa jej kurátorom podarilo na Slovensko prepašovať nejaké obrazy tohto notorického komunistu, pán Kalmus by ich mohol ísť nasprejovať.“ – Michal Havran, Hlúposťou proti komunizmu, jetotak.sk, 31.01.2011,

O rok neskôr to komentoval nasledovne: „Nemal som za čo hanbiť. Tam kde som žil sa k socializmu hlásilo to všetko najlepšie v krajine. Hovorím o Francúzsku, v akademických a novinárskych kruhoch…odmietanie neoliberálneho systému a nemilosrdného kapitalizmu, v ktorom žijeme, je teologickou prioritou. Oni to samozrejme hovoria troška iným jazykom. Hovoria o milosrdenstve, spolupráci, o spoluúčasti na osude iných, ale podstata je stále istá, pretože je tu systémový problém“ – Michal Havran, Stanica Žilina-Záriečie, 18. októbra 2012

Ale to je všetko zabudnuté a odpustené. Teraz je v móde hejtovať Husáka. Nabudúce bude pokračovať výsmech z popravy Vlada Clementisa alebo popieranie SNP? Uvidíme… 

Niečo je zhnité v kruhoch progresívnych. 

Na záver jedno želanie. Kiežby sa v ich kruhoch našiel aspoň jeden politik, ktorý sa správa ako človek, nie ako byrokratický stroj riadený Bruselom. Poznám jednu jedinú osobu z týchto kruhov, resp. spomedzi ich podporovateľov, ktorá je schopná sa normálne baviť. Žiaľ iba jednu. Kiežby ich bolo viac. Týmto naivným želaním končím tento blog.

A ešte jeden citát od Gustáva Husáka:

„Áno, komunisti narobili veľa chýb, hlúpostí, dopusili deformácie. To ale neznamená, že sociálne vymoženosti a socialistické myšlienky a hodnoty sa tým pochovali. Zápas podobný tomu, akým prešlo vo svojich dejinách kresťanstvo, lebo nik dnes nemôže poprieť skutočnosť, že aj v jeho histórii bolo tmárstvo, inkvizícia, netolerantnosť, korupcia a ďalšie negatívne stránky a obdobia. Idea spravodlivosti rovnosti ľudí bola nad tým vyšetkým, preto humanizmus kresťanstva a jeho nosné myšlienky dokázali strhávať ľudí… Po porážke, akú sme utrpeli, sa nechce uznať. že socializmus napriek všetkému odsúdeniahodnému posunul myslenie a sebavedomie prostých pracujúcich ľudí, snažil sa o ich dôstojné postavenie. Znehodnocuje sa všetko, aj to, čo bolo v socialistických krajinách dobré.“ 27. februára 1991

PS. k tomu komentáru pod článkom, o tom, že to boli jeho vlastní. Nie je komunista ako komunista. To snáď chcete povedať, že Novomeský, Husák či Mináč a Válek sú rovnakí ako Urválek, Bacílek či Široký? Takéto zjednodušenie je naozaj iba pre hlupákov, ktorí nechápu dejiny.