Ľudovít Pavlovič komentuje

Vážení čitatelia, dneska len veľmi krátko.

Dneska štyri postrehy k tomu, prečo je progresivistická ideológia protirečivá a skôr či neskôr zničí samu seba.

I. VOJNA A MIER

Prvým závažným momentom eurocentristov, kozmopolitov a všeobecne progresívcov je ich predstava vyriešenia medzinárodného konfliktu posielaním zbraní a eskalovaním až k jadrovej a svetovej vojne. Toto je pomerne dosť závažný moment proti progresivistickému aktivizmu, ktorý by mal zobudiť aj samotných podporovateľov tohto umelého ideologického konštruktu. Ak začnú lietať jadrové zbrane, bude už jedno „kto bol na správnej strane dejín.“ Táto naivita spojená s akýmsi progresívnym militarizmom musí prebrať každého. Napokon, ak už progresívci hovoria o zelených témach, treba dodať, že práve pri eskalovanie vojnového konfliktu dostáva príroda najviac na frak. Taktiež EU vznikla ako mierový projekt. Ak niekto vyznáva základný cieľ EU a zároveň podporuje eskalovanie konfliktu pred mierovými cestami, niet čo dodať.

II. EKOLÓGIA A NADSPOTREBA KAPITALIZMU

Druhá vec na ktorú progresivizmus naráža je snaha kalvínsky a asketicky vychovať ľudí k minimálnej spotrebe, pričom zabúdajú, že samotný kapitalizmus na spotrebe a nadspotrebe, výmene tovarov stojí. Ich predstava, ako to písal Poliačik INKLUZÍVNEHO KAPITALIZMU, je len veľká absurdita protirečení. Ďalej naráža tento problém na nemožnosť rozvoja technológií, ktoré by dokázali vzdorovať ekologickým výzvam. V jednej predvolebnej diskusii to zaznelo pomerne presne: progresívci vytvárajú utopickú predstavu o záchrane planéty, no zabúdajú na to, že ešte stále nie je dostatočný technologický rozvoj a technológie na to, aby vedeli týmto problémom vzdorovať bez konvenčných zdrojov energie. Napokon to spôsobí pád ekonomík a prepadnutie sa do krízy, čo samozrejme neodvráti ani ekologické riziká.

III. KRITICKÉ MYSLENIE, SLOBODA A CENZÚRA

​Tretím najväčším protirečením progresívcov je ich otvorená podpora cenzúry, ktorá sa môže napokon otočiť proti nim samým, ako to vždy v dejinách bolo. Otvorene hovoria o cenzúre internetu, obmedzovaní slobody slova v prospech „pro-demokratických“ síl, znižovaní dosahu, blokovaní účtov… či dokonca odobratí občianskych a sociálnych práv (v praxi Hambálek). Ak sa však niekto oháňa kritickým myslením, mal by sa snažiť protistranu presvedčiť argumentačne, nie represívne. Ideológia roku 1989 bola založená predovšetkým na pluralite a slobode slova. Rok 1989 je pre liberálov a progresívcov modla, ktorú považujú za posvätnú kravu. Napriek tomu sami presadzujú cenzúru pod zámienkou rozličných floskúl typu boj s dezinformáciami, propagandou, hoaxami a pod.

IV. DEMOKRATICKOSŤ A NEDEMOKRATICKOSŤ

Posledným momentom, ktorý rád pripomeniem, je pohŕdanie samotnou demokraciou a vôľou ľudu či národa. Demokracia je im dobrá iba v prípade, ak vyhrávajú. Avšak nakoľko ich ideológiu odmieta čoraz väčšie množstvo obyvateľov, a to aj na základe predchádzajúcich protirečení, je jasné, že budú postupne hľadať rozličné spôsoby ako demokraciu obísť napríklad organizovaním majdanov (Demeš a spol.) či financovaním mimovládnych organizácií (Post bellum, Open society fund, SFPA a pod.), ktoré manipulatívne a násilne presadzujú progresivistické ideologické ciele najmä na školách medzi mladými ľuďmi ale aj inými prostriedkami, najmä v mediálnom priestore.

A čo bude potom?

Nakoniec progresivizmus vystrieda normálna prirodzená kooperácia a kultúrna výmena medzi národnými štátmi, resp. klasický internacionalizmus, ktorý bude rešpektovať odlišnosť medzi národmi. Extrémny kozmopolitizmus v podobe progresivizmu je na konci s dychom… rozpadáva sa na základe vlastných protirečení. Nahradí ho prirodzená kooperácia medzi sociálnymi národnými štátmi…