Ľudovít Pavlovič komentuje

– Ven, tajtrlíku!
– Já jsem tajtrlík? Ty jseš tajtrlík! Tady se hádáš s křeslem, čepice ti vstává na hlavě, svíčka mně zhasla, někdo mě tady lechtá a já jsem tajtrlík? Za prvně nevím, co to je a za druhé mě to uráží!
– Byl jednou jeden král

Fedor Flašík: „Boris Zala nie je ani prevracač kabátov, on je iba komický „tajtrlík“, čo horšie, než status prevracača kabátov. Nech si spomenie, ktorí oligarchovia mu pomáhali v Smere. … Keď dostával peniaze, tak sa vtieral a tvrdil, že bol ideologický a politický, no nikto ho nebral vážne. Jediným ideológom bol Robert Fico, ktorý nikdy nepotreboval žiadneho Zalu. … Ak by bol v Europarlamente, drží hudbu a hovorí, šéfinko dobre vyzeráte.“ zdroj

Doc. PhDr. Boris Zala, CSc. je skutočne tragikomická postava. Napriek tomu, že získal tituly PhDr., CSc. a Doc. (prvý z nich ešte za minulého režimu). Aj keď mal za minulého režimu problémy a musel pracovať ako robotník, po roku 1984 bol vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu sociálneho rozvoja, takže istým spôsobom na diele participoval. Tesne po prevrate sa ocitá medzi sociálnymi demokratmi, je zvolený do Slovenskej národnej rady a od roku 2000 sa stal Smerákom. Vybudoval si kariéru v Zahraničnom výbore NR SR a neskôr bol poslancom Europarlamentu. Zrejme toto „vysoko propagandisticky infekčné prostredie“ pretvorilo na obraz, aký teraz vidíme (alebo to už mal v sebe?).

Pozrime sa, čo napísal v článku pre Pravdu: 

„A do tohto košiara vtiahol dnes Robert Fico aj Smer, už až smiešne sa prikrývajúci dekou „slovenskej“ sociálnej demokracie. Počúvajúc jeho rétoriku a sledujúc politiku Smeru, skôr by si mali dať názov „Hlinkova sociálna republika“… Alebo si pripomeňme na prvý pohľad smiešny spor o nové vitráže bratislavskej scény DPOH. Ale len na prvý pohľad. Lebo za ním sa skrýva zasa ten istý protiklad pokrokovosti a spiatočníctva, slobody slova a vyjadrenia oproti nanucovanému tabu a povinnej piety. Demonštrácia Matice slovenskej pred divadlom bola akousi demonštráciou premeny demokratického národného vedomia na konzervatívny nacionalizmus. Tvorcovia vitráží nie sú nejakí „cudzáci“ usilujúci o likvidáciu národa, len ukazujú, čo dnes pokladajú za jeho modernú a pokrokovú podobu: a k nej patrí aj vyjadrenie solidarity s tými, ktorí zápasia za svoje rovné práva žiť v jednej domácnosti podľa vlastnej voľby; solidarity aj s tými, ktorí bojujú za svoju štátnu suverenitu – ktorou sa práve konzervatívni nacionalisti oháňajú proti Bruselu či USA, ale Putinovi by ju odovzdali aj s ratolesťou… Dankovci, Šimkovičová, kotlebovci, myslením neoľudáci a bohužiaľ aj Matica (namiesto toho, aby rozširovala hranice slobody) sa nás pokúšajú vtesnať do vreca národnej mytológie. Do vreca, v ktorom je tma, ale vládne v ňom „tradičná“ slovenskosť, udržiavaná bohabojnými poddanými farností, skláňajúcimi sa v nemom úžase pred modlami „národa“. Toho neoľudáckeho. A aj umenie by malo slúžiť tejto predstave „národa“, neskazeného liberálnym „kultúrnym úpadkom“, genderom, feminizmom, alebo imigráciou „nižších rás“.“

Takéto reči by sme mohli počúvať od ideológov Progresívneho Slovenska alebo SAS, no od bývalého Smeráka je to skutočne tragikomické. Ak Zala vidí v Smerákoch Hlinkovcov, je skutočne paradoxné, že to hovorí človek, ktorého starým otcom bol Tido J. Gašpar, vedúci Úrady propagandy Slovenského štátu (zdroj, 2), a človek, ktorý sa sám považoval za ideológa Smeru, čo vyššie vyvrátil sám Fedor Flašík. 

Remeslo tvorenia propagandy sa zrejme dedí. Ľudia ako docent Zala vidia ľudáctvo úplne všade. Stačí si spomenúť na vystúpenie ideológa Jakuba Drábika, ktorý podobnou rétorikou súdil Fica ešte aj za to, že sa odfotil s poľnohospodármi na poli, lebo argument – to robia diktátori (zdroj).

Docent Zala skrátka vymenil sociálnu demokraciu za propagandu progresivizmu (nenárodnú pseudoliberálnu a pseudoľavicu).

DPOH A PROGRESIVIZMUS

Zala si dokonca kopol do Matice slovenskej, pretože si dovolili protestovať proti dehonestovaniu vlastného predsedu Hviezdoslava na propagandistickom plagáte k novej divadelnej sezóne, kde sa divadlo explicitne prihlásilo k ideológii progresivizmu prostredníctvom dúhových vlajok a nekritickej militantnej podpore istej východnej krajiny, ktorá oficiálne, teda štátnym sviatkom uznáva extrémnu pravicu (zdroj) (slovenskú alebo československú vlajku by ste na tomto plagáte hľadali márne). 

Kráľ je nahý. Ideológia progresivizmu vôbec nie je o ochrane menšín. Je to iba agenda, ktorou kryjú svoje geopolitické a iné mocenské záujmy. V podstate menšiny iba zneužívajú na svoj výtlak k moci, a to ešte aj nešikovne a takpovediac nasilu. Nestačí jedna dúhová vlajka, dáme ich vedľa DPOH rovno päť. 

A prečo je kráľ nahý? Sú to totiž ľudia, ktorí na jednej strane bojujú proti extrémizmu, no na druhej stráne im absolútne nevadí fašistické heslo gerojom sláva. To trefne poznamenal Edo Chmelár: 

„Keby sme aj ustúpili a hrali s nimi aj tú hru, že to (heslo Sláva U…) vymyslel Ševčenko, určite nevymyslel tú odpoveď „gerojom sláva“, pretože tento dodatok tak práve dodali banderovci v tridsiatych rokoch a to už je fašistický pozdrav!“

No a to sú tí istí ľudia, čo sa oháňajú ochranou práv menšín a sú úplne ľahostajní voči podpore xenofóbie a šovinizmu vo vedľajšom štáte, dokonca na legislatívnej úrovni. Na stranu týchto ľudí sa v podstate postavil ex-sociálny demokrat docent Zala, čo až nápadne pripomína príbeh podobnej postavičky, pána Korčoka, ktorý sa rovnako zo Smeráckych vôd preplával ako mlok do vôd liberálno-progresívnych. Ale je to odpustené, „lebo je náš.“

MATICA JE NADPOLITICKÝ PROJEKT

Robiť z matičiarov akýchsi ideológov ultrakonzervativizmu je ďalšia manipulácia. Matica síce je konzervatívna inštitúcia (veď už od podstaty v tom, že udržiava a nadväzuje na určité tradície), ale rozhodne nie je radikálne konzervatívna. Veď predsa súčasný predseda sa jasne hlási aj k pokrokovým, sociálnym a demokratickým tradíciám, čo dokazuje jeho pravidelné pripomínanie osobností československého odboja (Matica odbojárom odhalila pamätnú tabuľu v Bratislave), Slovenského národného povstania (pravidelné divadelné predstavania k SNP, odhaľovanie pamätníkov, spolupráca so SZPB) a demokratických základov našej štátnosti (minuloročné podujatia k 30. výročiu slovenskej štátnosti). 

Poznámka: Mimochodom, veď boli to práve štúrovci, ktorých Matica vyzdvihuje. Bojovali za sociálne a občianske práv v 19. storočí. Práve oni budovali občiansku spoločnosť. Nie sluhovia mimovládnych organizácii, priaznivci Karla Reimunda Poppera a jeho žiaka Georgyho Schwarza. 

Takže pán docent Zala hrubo manipuluje, podvádza a je smutné, že si bývalý komunistický denník zvolil takéhoto „ideológa“. Je to smutné, pretože má potenciál byť kvalitným ľavicovým médiom, ktoré rešpektuje tak hlasy národnej ľavice, ako ľavice nazvime to kozmopolitnejšej. Ale súčasná kozmpolotiná ľavica  v Európskom parlamente tvrdo bojuje po boku s liberálnou pravicou za cenzúru internetu pod zámienkou boja s konšpiráciami, propagandou a dezinformáciami. Je to tak prehľadné, že to už každý normálny človek musí vidieť. 

Ale ešte k docnetovi Zalovi a jeho konštrukciám v štýle, čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo. Robiť zo Smerákov ľudákov? To vážne? Ak by to pán Zala povedal o marginálnych ultrapravicových skupinách, od ktorých sa všetci dištancujú, tak by som to možno pochopil. Áno, existujú v slovenskej spoločnosti aj takéto snahy, ale sú marginálne. Ale Smeráci a neoľudáci? To vážne pán Zala? 

Veď Smeráci sa posledné roky aktívne hlásia k Dubčekovi, Dr. Husákovi, Dr. Clementisovi a ďalším autentickým ľavičiarom a antifašistom. Iste, boli takí, čo ich nazývali „buržoáznymi nacionalistami“, však? Bacílek, Široký a spol. 

Veď bol to Husák, ktorý organizoval po boku občianskeho odboja SNP. Bol to Clementis, ktorý zosobňuje to najkvalitnejšie, čo slovenská ľavica má a to na medzinárodnej úrovni, keď vysielal z BBC London, vyjednával mierové zmluvy a dotiahol to až do OSN. Minulý rok bol Fico v prítomnosti Matice pri odhalení busty Dr. Vladimírovi Clementisovi, začiatkom roka sa bol pokloniť pri hrobe Dr. Husáka a pravidelne si pripomínajú aj odkaz Alexandra Dubčeka či Emanuela Lehockého (toho si toho roku pripomenul Minister zahraničných veci Juraj Blanár; taktiež aj Ivana Horvátha, ktoré spomenul pri príležitosti výročia Vianočnej dohody koncom minulého roka). Takže aké ludáctvo?

Áno, je pravda, že Smer sa hlási skôr ku konzervativizmu ako k liberalizmu, nakoľko predstavitelia strany pochopili, že Slovensko je konzervatívna, kresťanská a národne založená krajina. Že západná ľavica je Slovákom cudzia. Že nepreferujú hodnoty postmodernizmu a dekonštruktivizmu, ale hľadajú stabilné a zmysluplné hodnotové koncepcie a veľké príbehy, ktoré pochopiteľne vidia v príbehu moderny, socializmu, ale aj kresťanstva. 

Často sa skloňuje v hlavnom prúde, že panuje nostalgia za Husákovou dobou ako zlatým vekom. Nuž, asi to nebude náhoda, že práve táto forma socializmu, je Slovákom bližšia, než ľavica globalistická, teda bruselská, ktorej cieľom je odnárodnenie a násilná inštalácia tém, ktoré nikoho nezaujímajú.

Mimochodom, nenávisť voči menšinám tu nebola, kým sa táto agenda nezačala plniť v uliciach miest, kým neboli dúhové vlajky na každom rohu, kým túto agendu ľuďom nasilu nevnucovali. Celý tento spor sa deje, odkedy sa propaganda dúhy nasilu pretláčaná ako ideologická zbraň. 
Husákovská ľavica dala ľuďom prácu, sociálne istoty, sebestačnosť, postavila fabriky po celom Slovensku a aj napriek normalizácii dokázala zabezpečiť dôstojný život miliónom ľudí. Husákovská ľavica mala iné ciele. Industrializáciu Slovenska, postavenie fabrík, 90% potravinovú sebestačnosť, zabezpečenie práva na bývanie ,výstavbu nemocníc, energetickú sebestačnosť či budovanie kultúrnych domov a knižníc do každej HORNEJ DOLNEJ, kde je dnes iba (v lepšom prípade) krčma, kostol, chudoba a obecný úrad. Husákovská ľavica mala nejakú víziu. 
Je pravda, že sa urobili aj krivdy, je pravda, že došlo k neodpustiteľným zlyhaniam, ale nič sa nedialo vo vzduchoprázdne, ale v atmosfére studenej vojny, veľmocenských tlakoch, tlakoch rôznorodých ľudí, proti ktorým stáli tak Husák, ako aj Vlado Mináč či Miro Válek. Nie vždy im dokázali odporovať a ako ľudia (lebo človek je tvor nedokonalý) tiež neboli dokonalí, ale chybujúci. Pochopiť tieto dialektické spory si vyžaduje hlbšie historické poznanie. To ale ideológom nevysvetlíte. 

Pýtam sa čo – okrem neslobody a cenzúry internetu, falošne zelených tém a iných „potemkinovských dedín“ – ponúka západná liberálna ľavica? Áno, ekológia je dôležitá téma, ale iba ak slúži ľuďom a nejde proti nim. Tak isto je dôležité bojovať proti extrémnym politickým prejavom, ale nie takou formou, že na to doplatia obyčajní ľudia, ktorí si iba dovolia skritizovať konkrétnych politikov či politické témy. 

Je mi úplne jasné, že sa tento článok k docentovi Zalovi dostane a mávne rukou. Pôvodne som mávol rukou aj ja, avšak potom som si uvedomil, koľko ľudí sa nechá manipulovať (viď mladí ľudia v uliciach, ktorí vlastne nevedia ani čo chcú, ani prečo tam sú) a treba im dokola veci pripomínať. 

Poznámka pod čárou: Autor tohto blogu docentovi Zalovi nenadáva, iba presne cituje Fedora Flašíka a hlášky z filmu Byl jednou jeden král. Akékoľvek iné spojenia a zhody s postavami sú číro náhodné.